Prvou Jonesovou skladbou, ktorá sa vo filme objavuje, je Into the Labyrinth. Musím priznať, že sa mi páči najviac. Znie na začiatku Sarinej cesty Labyrinthom, keď dievča nemá inú možnosť, len utekať dlhou chodbou a snažiť sa dosiahnuť koniec, čo je pravdepodobne nemožné... Hudba veľmi trefne odzrkadľuje túto situáciu svojou dynamikou.
Skladba Sarah vo mne evokuje Saru a jej vývin, ktorým prešla od začiatku až do finále. Zo začiatku je melódia romantická, neskôr prichádza takpovediac hrozivá pasáž, po ktorej nasleduje chvíľa konfrontácie starej Sary s novou.
Myslím, že táto melódia sa vo filme objavuje potom, ako Sarah zahryzla do otrávenej broskyne. Z hudby je jasné, že ide o zlomový okamih.
Následne má Sarah halucinácie a premiestňuje sa kamsi do iného sveta, do sveta v jej hlave, do svojich snov, priamo na Jarethov bál. Podkladom tohto jej stavu je skladba Hallucination, na ktorú priamo nadväzuje Bowieho As the World Falls Down, ktorej venujem samostatný článok.
Najdramatickejšou skladbou je (celkom logicky) Goblin Battle. Túto časť soundtracku, ktorá podfarbuje scény dobytia Mesta goblinov nemôžem na tomto mieste sprostredkovať, pretože som ju na youtube nenašla.
Môžeme sa však vrátiť k jemnejším melódiám, hoci nasledujúca Thirteen O' Clock nie je o nič menej dramatická - veď trinásta hodina bola momentom vyvrcholenia celého filmu a schyľovalo sa k nej celý čas!
Poslednou Jonesovou skladbou je Home At Last. Sarah je znova doma, ale toľko sa toho zmenilo... V melódii je cítiť spomienky a menenú Saru, ktorá už nikdy nebude taká ako predtým a ktorá - ako sa zdá - cíti v svojom víťazstve aj smútok...
Bez podielu Trevora Jonesa na hudbe by Labyrinth nikdy nedosiahol takú atmosféru, akú má. Neviem si predstaviť, že by vo filme znela iná hudba...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára